Ako zapnúť Slovensko

Vláda prisľúbila v najbližších dňoch zverejniť plán na opätovné “zapnutie” Slovenska po viac ako mesiaci prísnych bezpečnostných opatrení. Takýto plán už zverejnili viaceré európske krajiny vrátane Českej republiky a Rakúska. 

V rámci iniciatívy Korona:fakty sme sa nášho panelu expertov spýtali, čím by sa vláda pri príprave a schvaľovaní tohto plánu mala riadiť. Nepýtali sme sa na konkrétne opatrenia, ale na prístup. Svoje názory nám poskytlo 63 expertov zo všetkých oblastí – spoločenských vied, zdravotníckych a prírodných vied.

Jasný plán, aj keby sme ho mali stále meniť

Základnou otázkou je, ako má vôbec takýto plán vyzerať, keďže žijeme a budeme žiť vo veľkej neistote. Jedna možnosť je oznámiť ho vopred – kedy čo začne fungovať – aj s rizikom, že takýto plán bude nutné často meniť. Výhodou je, že ľudia, zamestnávatelia či školy budú vedieť, na čo sa pripraviť. Nevýhodou je, že mnohé oznámené termíny sa budú posúvať alebo rušiť – taká je povaha pandémie. Alternatívne je možné ísť krok po kroku a oznámiť vždy len to, čo sa stane v najbližšom čase. 

Odpoveď expertov bola jednoznačná – 67 % uprednostnilo dlhodobejší plán aj za cenu častých zmien.

Počkajme na Európu, aj keď nie je zrejmé, či bude mať plán

Slovensko ako malá otvorená členská krajina Európskej únie je v úplne inej situácii ako Čína či USA. Veľkosťou a prepojením na zvyšok európskeho kontinentu sme skôr podobní takému Wuhanu, kde celá koronakríza začala. Preto je koordinácia so zvyškom Európy zásadná otázka. 

Európska komisia sa pokúša koordinovať spoločný postup európskych štátov pri „zapínaní“ krajiny. Experti sú však mierne skeptickí, či sa to podarí –  za málo pravdepodobné to považuje až 57 %. 

Zároveň si však 82 % panelu odborníkov myslí, že Slovensko by malo skôr podporovať a rešpektovať návrhy Európskej komisie, aj keby znamenali spomalenie nášho „zapínania“. Konkrétne 17 % si myslí, že určite áno a 65% že, skôr áno. 

Vzorom je Nemecko, potom dlho nič, až potom susedné a ázijské krajiny

Jednoznačným vzorom pri “zapínaní” Slovenska je pre našich expertov Nemecko, ktoré uviedlo až 71 % oslovených. V druhej skupine sú Česká republika (43 %), Južná Kórea (38 %), Tchajwan (35 %) a Rakúsko (33 %). Ostatné krajiny získali oveľa menšiu podporu.

Ukazuje sa, že táto kríza posilnila dôveru v líderstvo Angely Merkelovej a fungovanie tamojších inštitúcií nielen v samotnom Nemecku, ale aj v zahraničí. Nemecký model zatiaľ spája nízky počet mŕtvych, vysoký objem testovania, pokojná komunikácia a jasné plánovanie.

Bezpečnosť nadovšetko, potom efektívnosť a solidarita

Expertov sme sa spýtali, podľa akých kritérií by sa mala vláda rozhodovať pri výbere opatrení. Jednoznačným a neprekvapivým víťazom je epidemiologická bezpečnosť, teda to či dané opatrenie obsahuje hrozbu šírenia vírusu. Až 73 % ho označilo za veľmi dôležité. 

S veľkým odstupom nasledujú efektívnosť a solidarita. Kritérium efektívnosti – či opatrenie prináša najvyššiu hodnotu za peniaze –  ako veľmi dôležité podporilo 51 %. Solidaritu, ktorú sme definovali ako “slabší najprv” podporilo 49 %. 

S veľkým odstupom nasledujú spravodlivosť (k rovnakým rovnako) s 32 % a legitímnosť (akceptovanosť verejnosťou) so 16 %.

Najvyššiu prioritu majú ekonomická pomoc zamestnávateľom a živnostníkom a sociálna pomoc ohrozeným rodinám a jednotlivcom

Expertov sme požiadali o zoradenie typu možných opatrení podľa dôležitosti. Najvyššie možné skoro bolo 6, najnižšie 1. 

Jasným víťazom sú dve sociálno ekonomické opatrenia – ekonomická pomoc zamestnávateľom a živnostníkom (skóre dôležitosti: 4,83) a sociálna pomoc ohrozeným rodinám a jednotlivcom (4,51). 

Až po nich nasledujú zdravotnícke opatrenia – investície do nemocníc a ich vybavenia (skóre 3,76) a ochranné pomôcky a osveta pre obyvateľstvo (3,21).

Menej dôležité sú pre expertov opatrenia týkajúce sa kvality života. Dostupnosť vzdelávania počas uzávierky škôl získala skóre 2,60 a ochrana duševného zdravia len 2,15. 

Názor expertov ukazuje, že kvalita života a investície do budúcnosti sú stále na poslednom mieste a dominuje zabezpečenie základného sociálno-ekonomického fungovania krajiny spolu so zdravotníckymi opatreniami.

Zabúda sa na solidaritu a najslabších

Najvážnejším varovaním od expertov je, že sa zabúda na solidaritu a najslabších. Na vláde aj v médiách sa diskutuje najmä o bezpečnosti a efektívnosti. Solidarita zostáva skôr zabudnutá a pomoc najslabším a najzraniteľnejším je v konkrétnych zákonoch a opatreniach prítomná oveľa menej ako ekonomický rozmer. 

Odborný panel naopak zdôrazňuje potrebu rovnováhy medzi ekonomickým a sociálnym rozmerom. Najslabším nepomôžeme automaticky ani tým, že koronavírus porazíme, ani tým, že zachránime zamestnávateľov a podnikateľov. Vyžadujú aj pevnejšiu záchrannú sieť, pretože súčasná kríza nemá precedens v svojej hĺbke a zároveň nikto nemôže argumentovať, že ju najslabší jednotlivci môžu riešiť vlastným, aktívnejším prístupom.

Pridaj komentár