Prieskum medzi odborníkmi: veria v optimistický scénar, najväčšou hrozbou sú nepriame dopady koronavírusu

Od 7. do 9. apríla sme vykonali online prieskum, kde sme oslovili viac ako stovku odborníkov najmä zo spoločenských a prírodných vied. Odborníkov sme sa spýtali na najpravdepodobnejší budúci vývoj a najväčšie riziká. Pilotný online dotazník vyplnilo 68 zo 106 oslovených expertov. Dotazník sa v súlade s dlhodobo etablovanými metódami prognostiky snaží zistiť pohľad odborníkov na pravdepodobný budúci vývoj. Nie je prieskumom verejnej mienky, ani ho nenahrádza.

ČASŤ I: AKÝ PRIEBEH BUDE MAŤ KORONAVÍRUS NA SLOVENSKU? AK TO NEPOKAZÍME, BUDE TO MIERNE

Najprv sme odborníkom dali hodnotiť pravdepodobnosť troch scenárov šírenia koronavírusu na Slovensku. Pri tvorbe týchto scenárov sme vychádzali zo štúdie spracovanej pre mesto Bratislava.

Za najpravdepodobnejší považuje panel odborníkov Scenár 1 – Mierna pandémia. 76 % oslovených odborníkov považuje tento scenár za pravdepodobný, (39 % za pravdepodobný, 37 % za veľmi pravdepodobný).  Podľa neho sa situáciu na Slovensku podarí stabilizovať na obmedzenom počte nakazených a budeme schopní zvrátiť krivku nákazy. V najbližších mesiacoch sa bude bežný chod spoločnosti pravdepodobne obnovovať. Erupcie nákazy sa budú zároveň zrejme periodicky vracať. Ich rozsah sa dnes nedá predvídať.

Otázka: „Pre mesto Bratislava sme vypracovali tri scenáre možného vývoja koronavírusu. Prosím, ohodnoťte pravdepodobnosť toho, že nastanú.

Experti pripúšťajú aj horší Scenár 2 – Zvládnutá pandémia. Situácia bude dlhodobo vážna, pretože sa nepodarí krivku nákazy zvrátiť, ale podarí sa ju zásadne sploštiť. Kritické funkcie štátu budú zachované, no budú fungovať v rámci dlhodobého vysokého stresu. Obnovenie ekonomickej a spoločenskej aktivity a pohybu obyvateľov bude veľmi pomalé.

Tento scenár pripúšťa 71 % expertov (56 % ako pravdepodobný, ale len 15 % ako veľmi pravdepodobný).

Naopak, za nepravdepodobný považuje náš panel Scenár 3 – Nezvládnutá pandémia, konkrétne až 86 % ho považuje za málo pravdepodobný. Podľa tohto scenára bude situácia eskalovať za hranice schopností štátu a spoločnosti ich manažovať, možno očakávať vysokú nakazenosť obyvateľstva a počet vážnych prípadov vysoko presahujúcich kapacitu zdravotníctva. Zároveň pandémia odoznie v priebehu niekoľkých mesiacov. Podľa inej otázky nekontrolované šírenie koronavírusu po Slovensku považuje 63 % expertov za málo pravdepodobné a len 3 % za veľmi pravdepodobné.

Vyberáme dva citáty expertov.

Jeden pesimistický: “Zvládnuté protiepidemické opatrenia nebudú sprevádzané dostatočnými (z hľadiska rozsahu a včasnosti) opatreniami na záchranu ekonomiky. To povedie k vysokému nárastu nezamestnanosti, zúfalstvu a lokálnym sociálnym nepokojom. Nasledovať bude obmedzenie občianskych práv a demokracie.”

Druhý nie úplne optimistický, ale ponúkajúci návod: “Na výber máme medzi stredovekými zákazmi (tak ako ich robíme dnes) a účinným testingom a tracingom, za využitia lokalizačných dát a iných technológií. Na to druhé potrebujeme štátnu kapacitu, ktorá neviem či existuje a či sa dá rýchlo vybudovať. Ak by som ale bol premiér Matovič, snažil by som sa presne o toto – skopírovať to, čo robí Taiwan, Singapore, Kórea, nech to stojí, čo to stojí, lebo aj tak to bude lacnejšie, než zastaviť ekonomiku na pol roka.”

ČASŤ II: KONKRÉTNE HROZBY A RIZIKÁ

Dopady koronavírusu delíme do dvoch skupín. Priame dopady súvisia úzko so samotným ochorením a patrí sem počet nakazených, chorých, vážne chorých a mŕtvych. Nepriame dopady sú ostatné spoločenské, ekonomické a politické vplyvy koronavírusu.

Za najväčšiu hrozbu považuje v súčasnosti 64 % odborníkov nepriame dopady. Naopak, len 4 % považujú za väčšiu hrozbu priame dopady, teda chorobnosť. 31 % ich vníma ako rovnako veľké hrozby.

Otázka: „Čo je v súčasnosti väčšou hrozbou pre obyvateľov Slovenska?

Vysoká nezamestnanosť, upadajúce zdravotníctvo a školstvo

Za najpravdepodobnejšie riziká koronavírusu dnes odborníci považujú dopady na hospodárstvo, zdravotníctvo a školstvo:

·  Vysoká nezamestnanosť a výrazné zníženie životnej úrovne:  za pravdepodobné považuje 93 % (28 % pravdepodobné, 65 % veľmi pravdepodobné).

·  Zdravotníctvo: ohrozenie dostupnosti a kvality pre tých,  čo nebudú chorí na koronavírus za pravdepodobné považuje 93 % (50 % pravdepodobné, 43 % veľmi pravdepodobné).

·  Ohrozenie kvality vzdelávania: za pravdepodobné považuje 83 % (51 % pravdepodobné, 32 % veľmi pravdepodobné).

Vo všetkých týchto oblastiach zdôrazňujú odborníci aj riziko nerovnosti a polarizácie spoločnosti, keďže dopady budú veľmi nerovnako rozdelené medzi spoločenské vrstvy. Vnímajú viacero veľmi zraniteľných skupín.

Otázka: „Ako pravdepodobné je, že koronavírus vyvolá na Slovensku nasledovné?

Neplnenie volebných sľubov a vyššie spoločenské napätie

V tejto súvislosti experti očakávajú významné riziká pre spoločenské a politické dianie.

·  84 % oslovených považuje za pravdepodobné, že politici vládnej koalície nenaplnia svoje volebné programy (45 % pravdepodobné, 39 % veľmi pravdepodobné).

·  Významné zhoršenie duševného zdravia a medziľudských vzťahov považuje za pravdepodobné 74 % (37 % pravdepodobné, 37% veľmi pravdepodobné).

·  Rast extrémizmu a napätia voči Rómom či bezdomovcom považuje za pravdepodobné 75 % (44 % pravdepodobné, 31 % veľmi pravdepodobné).

Viac verejných inovácii a lepšia kapacitu štátu

Oslovení experti vidia aj možné pozitívne dopady, najmä v súvislosti s verejným sektorom. Treba však zdôrazniť, že tieto možné klady sú veľmi obmedzené.

·  71 % panelu považuje za pravdepodobné, že koronavírus napomôže tvorbe a šíreniu inovácií vo verejnom sektore (49 % pravdepodobné, 22 % veľmi pravdepodobné).

·  63 % panelu považuje za pravdepodobné, že pandémia posilní kapacity štátu riešiť náročné spoločenské problémy (54 % to považuje za pravdepodobné, ale len 9% to vníma ako veľmi pravdepodobné).

Zároveň 50 % neverí posilneniu dôvery v štátne inštitúcie a až 68 % vníma ako málo pravdepodobné, že nastane zvýšenie kvality verejného diskurzu.

Otázka: „Ako hodnotíte možné pozitívne dôsledky pandémie?

Európska únia – zatiaľ bez zmeny

Odborníci zatiaľ nevnímajú významnejší vplyv koronakrízy na fungovanie Európskej únie. 58 % vníma ako málo pravdepodobné, že by ohrozila existenciu alebo fungovanie EÚ a len 6 % to považuje za veľmi pravdepodobné. Platí to však aj opačným smerom: 54 % však považuje za málo pravdepodobné, že kríza povedie k posilneniu kompetencií alebo lepšiemu fungovaniu EÚ.

O projekte Korona:fakty

O koronavíruse a jeho dôsledkoch sa dnes hovorí predovšetkým z hľadiska medicínskeho a ekonomického. Podľa nás sú rovnako dôležité aj pohľady odborníkov na spoločnosť, ľudskú dušu aj dátovú analýzu. Iniciatíva Korona:fakty je apolitický a neziskový projekt s jediným cieľom – priniesť viac odbornosti do diskusie o riešení pandémie a jej dôsledkov pre našu spoločnosť a zapojiť do nej všetky relevantné disciplíny.

Autorom myšlienky je ekonóm Miroslav Beblavý a iniciatívu spustil v spolupráci s publicistom Jakubom Godom, dátovým analytikom Pavlom Škápikom a špecialistkou na komunikáciu Katarínou Gažíkovou.

Prvou aktivitou iniciatívy bol pilotný dotazník o dopadoch koronavírusu na Slovensko, s ktorým sme oslovili viac ako stovku odborníkov z nasledovných oblastí: vedy o zdravotníctve, ekonómia, politické vedy, sociológia, psychológia, antropológia, ekológia, medzinárodné vzťahy a bezpečnosť, právo, matematika a data science, IT, vzdelávanie, sociálna práca, marginalizované rómske komunity a rodové štúdie.

Pilotný online dotazník vyplnilo 68 zo 106 oslovených expertov. Ich odpovede sme spracovali. Zoznam oslovených odborníkov je tu.