Najväčšou obeťou koronavírusu sú právny štát a životná úroveň

Ako sme zvládli riadenie najväčšej krízy od vzniku samostatného Slovenska? 

Na skutočné zhodnotenie toho, ako to vláda a štátne orgány zvládajú doteraz nebol čas. Prvá fáza koronakrízy však na Slovensku končí a preto sme sa v rámci iniciatívy Korona:fakty spýtali expertov na hodnotenie doterajšieho riadenia krízy a ako to možno v najbližších týždňoch vylepšiť. 48 odborníkov z rôznych oblastí spoločenských a prírodných vied nám povedalo, že skutočný problém riadenia koronakrízy nie sú hádky Matoviča so Sulíkom, ale premiérov úzky pohľad na to, čomu sa v kríze venovať.

Riadenie a zvládanie pandemickej krízovej situácie zo strany vlády a štátnych orgánov bolo pre expertov skôr pozitívnym prekvapením. Podľa 44 % to bolo lepšie, než očakávali na začiatku pandémie a pre 42 % to bolo podľa očakávaní. Len 15 % označilo, že to bolo horšie, než očakávali. Zároveň väčšina expertov (52 %) vnímala, že kvalita riadenia a zvládania situácie sa postupne zlepšovali. Podľa 38 % sa nezmenili a len podľa 8 % sa zhoršili. 

Kriticky vnímajú riadenie krízy v konkrétnych oblastiach, najmä vo vzťahu k právnemu štátu. 83 % expertov považuje za dôležité, aby boli opatrenia zavádzané počas krízy právne čisté (25 % skôr áno a 58% áno). Len 15 % si myslí, že otázniky nad právnou čistotou niektorých opatrení sú vzhľadom na vážnosť krízy nepodstatné (2 % úplne súhlasilo, 13 % skôr súhlasilo)

Ešte kritickejší sú z hľadiska ideologizácie vládneho prístupu. 81 % si myslí, že prijímané opatrenia sú v niektorých prípadoch výrazne ideologicky motivované (zastavenie interupcií, zatvorenie obchodov v nedeľu). 52 % súhlasí úplne a 29 % skôr súhlasí. 17 % skôr nesúhlasí a žiadny expert nevyjadril úplný nesúhlas. 

87 % súhlasí s výrokom, že pri riešení potenciálnych ohnísk nákazy v domovoch sociálnych služieb a v osadách sa ukázalo, že štátne orgány nevedeli problémom predchádzať, ale len reagovať (42 % úplne súhlasilo a 46 % skôr súhlasilo). Naopak, len 10 % nesúhlasilo (6 % skôr nesúhlasilo a 4 % nesúhlasilo vôbec).

Mierna väčšina (60 %) si myslí, že v najbližších 3 mesiacoch by mali členovia vlády boju s koronavírusom venovať výrazne menej času a energie než doteraz (8 % úplne súhlasí, 52 % skôr súhlasí). Naopak, proti je 38 % (31 % skôr nesúhlasí a 6 % vôbec nesúhlasí). 

V prípade parlamentu je naopak konsenzus – že by mal byť aktívnejší pri kontrole fungovania vlády a štátnych orgánov počas pandémie než bol doteraz. Myslí si to 86 % odborníkov (42 % úplne súhlasí a 44 skôr súhlasí %). Len 10 % s tým skôr nesúhlasilo a žiadny expert nevyjadril úplný nesúhlas. 

Pri zhodnotení komunikácie ústavných činiteľov o koronakríze sa experti rozdelili na dve skupiny. Presne polovica (50 %) si myslí, že verejné spory medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom môžu byť nepríjemné, ale fungujú – prijímajú sa správne rozhodnutia a tie nesprávne sa rýchlo korigujú (6 % úplne súhlasí a 44 % skôr súhlasí). 46 % však s týmto názorom nesúhlasí (31 % skôr nesúhlasí a 15 % vôbec nesúhlasí). Menšia skupina – 42 % – si myslí, že hlavným komunikátorom voči občanom by mal zostať predseda vlády (8 % úplne súhlasí a 33 % skôr súhlasí), kým 56 % si to nemyslí (35 % skôr súhlasí a 21 % úplne nesúhlasí). 

Odborníci sú však jednotní v kritike toho, že Igor Matovič sa príliš stotožnil s úlohou záchrancu životov a to mu bráni brať do úvahy iné aspekty krízy – ekonomické, sociálne či psychologické. 90 % expertov s týmto výrokom súhlasilo (58 % úplne a 31 % skôr súhlasilo), len 6 % skôr nesúhlasilo a žiadny expert nevyjadril úplný nesúhlas. 

Pri  hodnotení fungovania výkonných orgánov štátu počas pandémie získali najlepšiu známku (známkovanie ako v škole) Ozbrojené sily SR (2,11) a Policajný zbor SR (2,28). Naopak, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny získali najhoršie hodnotenie (3,09). Regionálne úrady verejného zdravotníctva (2,72) a Finančná správa (2,83) skončili v strede.

Expertom sme položili aj otvorené otázky o najväčšom úspechu a neúspechu pri riadení krízy. Toto je 5 najčastejšie spomínaných úspechov zoradených podľa frekvencie ich výskytu: 

  • Udržanie dôvery verejnosti najmä vo vzťahu k hygienickým opatreniam
  • Rýchlosť reakcie vlády na začiatku krízy
  • Zapojenie odborníkov 
  • Uzavretie štátnej hranice
  • Udržanie sociálneho zmieru

Naopak, medzi 5 najčastejšie spomínaných neúspechov patrí (tiež zoradených podľa frekvencie ich výskytu): 

  • Pomalá a neúčinná pomoc ekonomike
  • Nedodržiavanie zásad právneho štátu
  • Realizácia karantény (nie samotná myšlienka)
  • Zlá komunikácia najvyšších predstaviteľov vlády
  • Slabé riadenie, najmä koordinácia v rámci vlády a s iným inštitúciami (zdravotníctvo, samosprávy…)

Najväčšou obeťou pandémie tak na Slovensku sú tak zatiaľ najmä právny štát a životná úroveň ľudí.  V najbližších mesiacoch sa ukáže, aké dlhodobé škody to našej krajine prinesie.